Spoľahlivosť

(1) Za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto:
a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné návykové látky,
b) bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými
toxikomániami, z priestupku na úseku používania výbušnín, z priestupku na úseku strelných zbraní a
streliva, z priestupku na úseku obrany Slovenskej republiky, z priestupku proti verejnému poriadku
spáchaného neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu spáchaného drobným úmyselným ublížením na zdraví alebo z priestupku proti
majetku,
c) bol právoplatne odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v § 13 ods. 1 a od doby, keď sa na
neho hľadí, ako by nebol odsúdený, neuplynuli tri roky,
d) je trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a),
e) bol trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a) a trestné stíhanie sa skončilo
schválením zmieru, ak odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru neuplynuli tri
roky,
f) bol trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a) a trestné stíhanie bolo právoplatne
podmienečne zastavené, ak od skončenia skúšobnej doby neuplynuli tri roky,
g) podľa zistení ministerstva alebo krajského riaditeľstva neposkytuje záruku, že bude pri vykonávaní
činnosti podľa tohto zákona dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, povinnosti vyplývajúce z
rozhodnutí a iných opatrení vydaných podľa tohto zákona a že bude činnosť podľa tohto zákona vykonávať
poctivo.
(2) Okrem dokladov podľa § 13 ods. 3 sa spoľahlivosť preukazuje aj čestným vyhlásením o tom, že osoba
nebola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou zo spáchania niektorého z priestupkov uvedených v
odseku 1 písm. b) a že nie je u nej iná prekážka ustanovená v odseku 1 písm. a), c) až f), pre ktorú by
nespĺňala podmienku spoľahlivosti.
(3) Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo si na posúdenie spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie útvaru
Policajného zboru, a ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú vysloviť jednoznačný záver
o jej spoľahlivosti, vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie. Osobitná komisiamôže zaujať stanovisko
k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie jeministerstvo alebo krajské
riaditeľstvo viazané.
(4) Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.
(5) Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie spoľahlivosti požiadať o vyjadrenie aj iný
štátny orgán alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval; tí sú
povinní žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej
doručenia. Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo si však vždy vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej
služby, ak ide o posúdenie spoľahlivosti fyzickej osoby, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie
bezpečnostnej služby, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu
právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, fyzickej osoby,
ktorá má najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, vedúceho organizačnej zložky podniku,
zodpovedného zástupcu, prokuristu, vedúceho podniku zahraničnej osoby a fyzickej osoby, ktorá vykonáva
fyzickú ochranu alebo pátranie v objekte osobitnej dôležitosti; lehota podľa predchádzajúcej vety platí
rovnako.